– Kolumbov potrebujeme! – hovorí na každej porade náš riaditeľ. – Objaviteľov!
A ďalej rozvíja svoju myšlienku:
– Ľudia ako my musia myslieť samostatne.
Svojou vlastnou hlavou. Hlava musí prekypovať odvážnymi plánmi, smelými ideami, objavnými technickými návrhmi.
Musíme myslieť po novom. Rozdielne od iných. Ani veda ani výroba sa nemôže rozvíjať bez nových myšlienok, ideí, princípov.
Objavy sa nerobia tak, ako je to, povedzme, s cestovaním do práce a späť, že človek nastúpi na električku č. 3, predierkuje si, ako sa patrí, lístok a táto ho odvezie na konečnú, na nové sídlisko. Musíme ísť novými cestami – aj my, aj naše myslenie.
Buďme smelí, buďme odvážni – iba odvážni a smelí majú úspech.
A čo je hlavné, to je samostatne myslieť.
Keby si bol Kolumbus nasadol na električku č. 3, nebol by objavil Ameriku. Teraz by bol na konečnej.
Kontinenty, poviete si, sú už objavené, avšak jestvujú iné kontinenty – kontinenty vedy, techniky, kontinenty pracovné. A tieto čakajú nás, Kolumbov.
A neobjavíme nič, dokonca ani mizerný ostrov, ak nebudeme myslieť samostatne, ale budeme vo vleku dávno vyslovených cudzích názorov a autorít.
Keby sa bol Kolumbus dal uniesť cudzími názormi – vôbec by nebol vkročil loď.
Riaditeľ hovorí, kolegovia počúvajú, a ja si myslím, aký je len zaujímavý ten náš riaditeľ.
Náš riaditeľ je, tak povediac, jednota a boj protikladov.
Chce, aby sme samostatne mysleli – ale vždy tak ako on.
Aby sme prekypovali odvážnymi ideami – ale nech sme vždy jeho názoru.
Aby sme boli smelí, aby sme boli odvážni – ale iba keď on, riaditeľ, dovolí.
Kolumbovi bolo hej – vtedy ešte nebol objavený zákon jednoty a boja protikladov.
Porada sa končí, s kolegami – Kolumbovcami odchádzame.
Nastupujeme na električku č. 3a, ako sa patrí, predierkujeme si na prístroji cestovný lístok.
Vieme, že sa dostaneme iba na konečnú, na sídlisko.
Ale viacej nám ani netreba. Tam bývame.
Preklad Emil Kudlička