Pradedo Ivana D. Ivanova bol pracovitý, ako mravec, polieval svojím potom kúsok zeme a svojimi dvoma rukami kŕmil desať deti.
Tak sa zdá, že má zásluhu na tom, že bulharská pracovitosť sa stala príslovečnou.
Dedo Ivana D. Ivanova celý život oral ten istý kúsok zeme a keď mu zdochla jeho jediná krava, prelieval horké slzy na poli, a potom sa zapriahol do pluhu a oral ďalej. Doma čakalo na chlieb šesť hrdiel.
Jeho vnuk, tiež Ivan D. Ivanov, sedí vo svetlej hale a hrá na klavíri Chopinovu polonézu. Má osem rokov a polieva svojím potom a svojimi horkými slzami čierne klávesy klavíra.
Nechce sa mu hrať, ba dokonca túto činnosť nenávidí – rád rozoberá automatické práčky, televízory a všetko, čo mu príde pod ruku. No má osem rokov a hrá – plačky.
Ivanova mama upravuje jeho posteľ, otec lešti klaviristove topánky. O pol hodiny Ivan D. Ivanov pôjde na hodinu angličtiny do jazykovej školy. A potom má solfeggio.
Matka mu natiahne nohavice, otec mu zašnuruje topánky, a potom mu ponesie aj tašku do jazykovej školy – aby sa neunavil.
Aj neskôr je práca rozdelená – matka píše domácu úlohu z bulharčiny – slohovú prácu na tému Čím budem, a otec modeluje Rilo-Rodopský masív z modrej a zelenej plastelíny. Potom rodičia spolu rátajú príklady z matematiky, po čom sa ich cesty zasa rozdelia – otec píše úlohu z krasopisu a matka zhotovuje z lepenky maketu obytnej štvrte Dlhé diely.
A koľko práce ich ešte čaká:
Dostať Ivana D. Ivanova na konzervatórium.
Dotlačiť ho k maturite.
Potom ho dostať na Vysokú školu múzických umení.
Pretlačiť ho potom do filharmónie.
Nájsť mu vhodnú ženu.
Oženiť ho.
Postaviť mu dom.
Zariadiť mu ho.
A keď sa narodí Ivanovi D. Ivanovi dieťa, ich vnúča, všetko sa začína od začiatku – klavír, solfeggio, angličtina, rátanie príkladov…
Veľa práce ich čaká, hory roboty.
No sú zvyknutí pracovať, pracujú celý život, ich celý rod si zvykol na prácu.
A Ivan D. Ivanov si nezvykol.
Ivan D. Ivanov si ani nezvykne.
Ivan D. Ivanov prežije svoj život ako rentier – do konca, až do svojej smrti, otec mu bude leštiť topánky a matka ustielať jeho posteľ.
Ivan D. Ivanov bude vedieť o práci len z prísloví o príslovečnej otcovskej láske k práci.
Preklad Emil Kudlička